Jeden muž sa rozprával s Bohom
o nebi a pekle.
Boh povedal mužovi :
„Poď, ukážem Ti peklo.“
Vošli do miestnosti, kde okolo veľkého hrnca
s jedlom sedela skupina ľudí.
Každý z nich bol hladný a zúfalý.
Každý z nich držal v ruke lyžicu,
ktorou dočiahol až do hrnca,
ale keďže rúčka na lyžici bola oveľa dlhšia
ako ich vlastná ruka, nemohli si ňou zaniesť
jedlo do úst.
Ich utrpenie bolo neopísateľné.
„Poď, teraz ti ukážem nebo,“ povedal po chvíli
Boh.
Vošli do ďalšej miestnosti,
podobnej tej prvej – hrniec s jedlom,
skupina ľudí,
tie isté lyžice s dlhými rúčkami.
Ale každý vyzeral šťastný a sýty.
„Nechápem,“ povedal muž.
„Prečo sú šťastní, keď tí v prvej miestnosti sa cítili mizerne
a všetko je pritom navlas rovnaké?“
Boh sa usmial,
„Ach, je to jednoduché,“ povedal.
„Tí v druhej miestnosti sa naučili
jeden druhého kŕmiťa tým si vzájomne
POMÁHAŤ.“